český realizmus

September 11th, 2010

v druhej polovici 19. storočia nastáva rozmach Českej národnej kultúry:
a) vychádzali nové časopisy (Květy, Osvěta, Lumér)
b) 1881 sa otvára Národné divadlo v Prahe
c) 1882 sa rozdelila Karlova univerzita na českú a nemecký
d) vznikli nové edície inštitútu a spolky
Alois Jirásek (1851-1930)
– český prozaik a dramatik, najvýznamnejší predstaviteľ historickej beletrie v Čechách
Pre mládež napísal z predhistorického a historického obdobia Staré pověsti české o legendárnych postavách ako Přemysl, Libuše a Žižka. V nich vyjadruje úctu k tradíciám a vyzdvihuje vlastenectvo.
Románová trilógia: Mezi proudy, Proti všem, Bratrstvo – je to o husitskom hnutí, o Jánovi Žižkovi, boj Jiskru s Hunyadym a rozdelenie husitov a boj bratríkov proti Hunyadymu.
Menšie úspechy dosiahol v drámach z dedinského prostredia – Otec, Vojnarka a historické drámy – Ján Hus, Jín Žižka, Ján Roháš z Dubé.
Poviedky: Povídky z hor, Nevolnice
Románová kronika: F.L Věk – má päť dielov, ide o príbeh ľudového buditeľa, ktorého postava vychádza zo skutočnej postavy. Zobrazuje jozefínsku a pojozefínsku dobu. Vykresluje Prahu s jej kladmi a zápormi, obrodenie chápe ako ľudový proces, preto tu vystupujú malé postavy a veľké osobnosti sú tu len na podporu autentickosti deja.
Svatopluk Čech (1846-1908)- inšpirovaný Kollárom a Nerudom.
– prozaik, novelista, novinár, básnik národnej hrdosti, slovanskej jednoty, a kritik malomeštiactva a nevzdelanosti
– ako humanista a vlastenec sa prejavil v epike – básne Žižka, Adamité, Lešetínský kovář, cyklus veršovaných noviel Ve stínu lípy.
– novinársku prax využil v humoristicko-satirických poviedkach – Pravý výlet pána Broučka do Měsíce, Matej Brouček na výstavě a Nový epochiální výlet pána Broučka tentokrát do XV.století, v ktorých vykreslil satirický obraz českého malomeštiactva a paroduje literátov, ktorý utekajú od skutočnosti.
K ďalším postavám českého realizmu patria Jakub Arbes: Svatý Xaverius, Zbožný Tomáš
a Jaroslav Vrchlický: Epopej ľudstva
Realizmus:
Zatiaľ čo základom romantizmu je fantázia a vízie do budúcnosti, realizmus sa zameriava na skutočnosť a holú pravdu. Témou realizmus je všedný život, zatiaľ čo v romantizme to bola minulosť a historické námety. Evidentné rozdiely sú medzi hrdina týchto literárnych smerov. Pokiaľ ten romantický bol výnimočnou postavou, individualitou, pre ktorú bola charakteristickou bezvýchodiskovosť, bohatý citový život a tragika, osamelosť a ovládanie silnými vášňami, hrdina realistickej literatúry je človekom zo všedných spoločenských vrstiev a je zasadený do konkrétneho spol. života. V Realizme je spoločnosť ovládaná peniazmi. Realisti sú často kritický a posmeškársky voči situácii, ale ani oni nenachádzajú východisko, len opíšu skutočnosť. Nedokázali postaviť pozitívny spoločenský ideál.
V realizme sa objavil naturalizmus (zobrazuje skutočnosť až fotografickou presnosťou, zameriava san a negatívne stránky, udomácnil sa najprv vo Francúzsku – E.Zola, vulgárnosť a expresívnosť – citové podfarbenie)
V realistickej literatúre sú najčastejšie tieto žánre: poviedky, novely a romány
Ako vieme v romantickej to to bola lyrika a lyricko-epické útvary ako balady a básnické poviedky.
Konfliktom v romantizme bol rozpor sna a skutočnosti, v realizme je to skutočnosť kontra skutočnosť