Formálny rozbor

Dielo Povídky Malostranské patrí k českému kritickému realizmu. Hlavným žánrom sú poviedky, ale aj novely (Hastman, Dokor Kazisvět), dopisy (Psáno o letošních dušičkách), denník a zápisník (Figurky). Kompozícia všetkých poviedok je takmer rovnaká. Začína sa opisom prostredia, nasleduje detailná charakteristika a vykreslenie postavy, ďalej je vysvetlenie prezývky a potom samotný dej a vzťah autora k postavám. Vystupuje tu ako rozprávač, alebo rozpráva zážitk v prvej osobe (Svatováclavská mše, Jak to prišlo).
Autor satiricky a vďaka dobrosrdečnému humoru vykresľuje rôzne situácie. Niektoré poviedky sú ladené humorne, iné tragicky. Nevtieravo vstupuje do jednotlivých poviedok ako pozorovateľ alebo pamätník. Hodnota tohto diela spočíva vo majstrovskom a detailnom vykreslení postáv, ich charakterov a ich psychógie. Niekedy sa s postavami aj stotožňuje. Tie prechádzajú z jednej poviedky do druhej (pán Vojtíšek, pan Novák, pan Herzl).
Používa ľudový, jednoduchý jazyk, niekedy až nespisovný. Používa ho na dotváranie postáv.
Znaky realizmu:

         V tomto diele nachádzame veľmi silnú typizáciu. Každú postavu formuje prostredie. Napríklad pán Vojtíšek zomrie, lebo ho okolie odmietne na základe klebiet. Alebo pán Vorel skrachuje na základe toho, že nikto u neho nenakupuje. Alebo o pánovi Rybářovi si myslia, že je bohatý a tým pádom si to aj on myslí. Lenže keď príde nato, že nemajú cenu, prestane mať o sebe vysokú mienku.

         Autor žil na Malej Strane vyše 35 rokov a základe toho napísal toto dielo. Ak autor napíše dielo na základe vlastnej skúsenosti, tak hovoríme o pozitivizme. Neruda poznal každú s postáv v Povídkach Malostranských.

         Nachádzame tu postavy z rôznych spoločenských vrstiev. Od periférie spoločnosti (pán Vojtíšek, baba miliónová), dalej ľudia zo strednej vrstvy (policajti) až po postavy z vyšších kruhov (pan rada a iné).