Hastrman

 
Obsah:

    O pánu Rybářovi sa rozpráva, že je strašne bohatý. Doma má vraj kopu drahokamov v čiernych škatuľkách vo veľkej presklenej skrini. Ľudia si ho pre toto jeho bohatstvo nesmierne vážia.

         Jedného dňa si vykračuje po námestí s jednou so svojich škatúľ ku profesorovi gymnázia. Príde k nemu, otvorí škatuľu a spýta sa pána Muehlwenzela akú majú tie kamene hodnotu. Pan profesor si ich poobzerá a povie pánu Rybárovi, že dokopy tie kamene nemajú žiadnu hodnotu.

         V tom okamihu prestane mať pán Rybár o sebe vysokú mienku, myslí si, že je chudobný. Žačne všetky kamene vyhadzovať von oknom. Do izby k nemu dobehne pán Šajvl a vysvetlí mu, že on je bohatý a že jeho bohatstvo nespočíva v kameňoch, ale v jeho rodine: „Copak nejsme vámi bohati? Moje děti by neměly dědečka, moje žena by byla bez otce, kdybychom neměli vás.“11
Charakteristika postáv:

         Hastrman:

         Všetci ho tak nazývali kvôli jeho menu (pán Rybár), kvôli zelenému fraku, ktorý nosil a kvôli tomu, že stále polemizoval nad tým, prečo Česko nemá more. Vyzeral tak trochu komicky, pretože cylinder si nikdy nedal na hlavu a hlavne zaujímavý bol jeho spôsob chôdze: „Každých dvacet kroků zůstal stát a obrátil se vpravo, v levo. Pobodalo se, že jeho myšlénky nejsou v ňe, že jdou uctivě asi kroky za ním a pořád ho baví nějakými veselými nápadmi, tak že pan Rybář musí se usmívat a občas se po čtverácích ohlídne.“12

         Ľudia si ho vážili a považovali za veľmi bohatého človeka. Aj on mal o sebe vysokú mienku, pretože bol vlastníkom udájne veľmi vzácnych drahokamov. Snažil sa vyzerať múdro, používal výroky spisovateľov, rozprával cudzincom o krásach Prahy a podobne. Veril, že on sám je vznešený, no nesprával sa povýšenecky, skôr bol na to hrdý.

         No potom, ako mu profesor ocenil jeho kamene, prestal mať o sebe takú vysokú mienku. Začal byť z toho zúfalý a chcel sa kameňov zbaviť, lebo on na nich zakladal celé svoje bohatstvo. Až pán Šajvl mu ukázal skutočné hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť a o ktorých Hastman nevedel, že sú dôležité.
Problém:

    V tejto poviedke je hlavný problémom to, že hlavná postava si myslí, že je bohatá nie vďaka ľuďom okolo seba, ale vďaka údajnému „pokladu“, ktorý spočíva v jeho kameňoch. Až keď príde na skutočnú hodnotu týchto kameňov, až tak si uvedomí, čo sa naozaj dá považovať za poklad. Pán Šajvl to vysvetlil veľmi dobre. Rodina a priatelia sú najdôležitejšie hodnoty.