Jak si nakouřil pan Vorel pěnovku

 
Obsah:

    Pan Vorel sa prisťahuje na Malú Stranu s nádejou, že si tu otvorí obchod a možno aj zbohatne. Otvorí si „křupárství u zeleného anděla“. Lenže nevie, že malostrančania majú ku cudzincom, ktorí ich pletú novotami, veľmi negatívny postoj. Nemájú ich radi, nepokúšajú sa s nimi nadviazať kontakt. A tak to bolo aj s pánom Vorelom.

         Hneď po otvorení však nikto neprichádza. Tak si pán Vorel z dlhej chvíle zapáli penovku. Až o tri hodiny príde prvý zákazník – slečna Poldýnka. Hovorilo sa o nej, že sa ide už asi štvrtýkrát vydávať. Pán Vorel ju s veľkou radosťou obslúži a dokonca jej vzdá kompliment: „První počinek od krásné slečinky – to budu mít nějaké štěstí!“13. Ona sa hneď urazí a myslí si, že ide o ponuku na sobáš. Tak ohovorí jeho obchod po celej Malej Strane. Vraj je tam toľko dymu, že všetko je ako udené a pražené.

         Každý malostrančan sa potom pozerá na pana Vorela s odporom. Ani policajti ho nemájú radi. Nikto anilen nezablúdi do jeho obchodu. Po šiestich mesiacoch biedy ho mali odtiaľ vysťahovať, lenže obchod bol zatvorený. Po násilnom vniknutí našli pána Vorla obeseného s penovkou vo vrecku.
Charakteristika postáv:

    Pán Vorel:

         Prisťahoval sa na Malú Stranu z vidieka. Bol naivný a bol si istý, že mu to vyjde. Pre malostrančanov bol úplne cudzí. Nepoznal ako to na Malej Strane chodí. Spravil vec, ktorá bola nemysliteľná – postavil si obchod tam, kde predtým obchod v živote nebol.

         Chcel zapadnúť medzi susedov a preto si vlastne kúpil penovku. Lenže ľudia si ho stále nevšímali: „Večer sedal v žlutém domku při džbánku piva, na rohu stolku vedle kamen sám a sám.“14

         Aj keď ľudia jeho obchod nenavštevovali, stále si veril: „Však oni přijdou.“15 , „Ono to půjde!“16. Nevedel, že každý o ňom hovorí len v zlom.

         Keď prišla slečna Poldýnka bol rád, že má zákazníka a tak jej chcel polichotiť. Nemyslel to vôbec zle, len jej vzdal kompliment. Nemal v úmysle si ju zobrať.
Na základe klebety nikto nechodil do obchodu pana Vorela a on bol čoraz viac smutnejší. Jeho jediným utešiťeľom bola penovka. Čím viac bol mrzutejší, tým viac si poťahoval s penovky. Bledol, čelo mu vráskavelo a stále nikto neprichádzal.
Sklamanie a úspech ho zožierali. Bol mrzutejší a mrzutejší. Stále sedel v obchode a fajčil. Nakoniec to všetko nezniesol a obesil sa v obchode.
Slečna Poldýnka:
Dvadsaťročná žena, ktorá bola nízka, bucľatá so silnejšími bokmi a ramenami. Mala zaujímavú balolivú chôdzu: každú chvíľu zastala a chytila sa za šaty, akoby si na ne stúpila. Pripomínalo to epickú báseň. Hovorilo sa o nej, že sa bude už asi štvrtýkrát vydávať, ale nebola to pravda: „Světlé oči její měly onen výraz lhostejnosti, vlastně unavenosti, jaký se vkrade do očí všech dam, když čepec nejde trochu dlouho.“17
Pán Vorel jej chcel zalichotiť, lenže ona to nepochopila a urazila sa. Ako na oplátku rozšírila klebety o zafajčených potravinách: „On tam má tolik kouře, že je všechno jako uzené.“18 Dokonca keď mali na obed polievku z krupice, ktorú kúpila u pána Vorela, tak tvrdila, že z nej cítiť tabakový dym a položila lyžicu.
Bola strašne namyslená. Keď jej pán Vorel zalichotil, hneď to zobrala ako ponuku na sobáš a urazila sa.
Problém:

    V tejto poviedke je zachytený problém malomeštiackej zatrpknutosti. Ľudia sa držali toho dávno daného, všetko nové im bolo nepríjemné. Každá vec mala vtedy určené miesto. Takmer vôbec neprichádzalo nič nové. „Krám se dědil s otce na syna a přešel-li někdy přece na nějakého přistěhovalce z Prahy neb z venkova, nedívali se domorodci na tohoto příliš cize, neboť se byl jaksi podrobil navyklému pořádku jejich a nepletl je novotami.“19 Každý si žil podľa nejakého zaužívaného poriadku a bol spokojný. Lenže pán Vorel spravil prehrešok proti ich poriadku: zriadil obchod tam, kde predtým nikdy obchod nebol. A jeden už na Ostruhovej ulici mali, tak načo im je druhý. Toto spôsobovalo, že Malá Strana bola izolovaná od ostatného sveta.

         Opäť sa tu objavuje problém ohovárania a klebiet. Pana Vorela dohnali ľudia k samovražde na základe jedinej klebety. Tragédia bola spôsobená ľudmi a ich ľahostajnosťou.