Ján Neruda – dielo

    Ján Neruda poznáme hlavne ako prozaika, básnika a fejtonistu. Ale ak sa zaujímate a jeho dielo hlbšie, tak zistíte, že bol novinárom, divadelným, literárnym a výtvarným kritikom. Vlastne ho môžeme považovať za jedného z najvšestrannejších literárnych tvorcov.

         Z básnickej tvorby sú najznámejšie diela: Hřbitovní kvítí, Knihy veršů, Písně kozmické, Balady a romance, Prosté motivy, Zpěvy páteční.

         V diele Hřbitovní kvítí (1857) vyobrazil Neruda krízu po revolučnom roku 1848, ktorý zmenil životy všetkých. Hlavnými prvkami sú bieda a utrpenie. V tomto diele sa tiež snaží popísať stanovisko k vtedajšej literatúre. Aj napriek veľkej literárnej hodnote tohto diela, bolo prijaté kritikmi negatívne, z čoho bol Neruda značne sklamaný a odradilo ho to od písania básní.

         Až o desať rokov sa odvážil vydať ďalšiu zbierku básní Knihy veršů (1868). Neruda sa snaží opísať rodinné a milostné city, ďalej jeho vnímanie politických a sociálnych problémov v spoločnosti, ktorá sa nemôže slobodne rozvíjať. Táto zbierka vznikla zlúčením troch menších zbierok – výpravný (epický) zväzok, lyrický zväzok a zmiešaný zväzok. Po vydaní tejto knihy sa Neruda na ďalších desať rokov odmlčal.

         Písně kozmické (1878) boli dielom, ktoré z Nerudu spravili uznávaného básnika. Vďaka ich optimizmu, humoru a vyjadrením nálady v tej dobe, šli rýchlo na odbyt. Vtedajší ľudia boli presvedčení o nezadržateľnej sile pokroku. Ako súčasť pokroku videl Neruda i optimistickú budúcnosť národa. V básniach tejto zbierky sa už objavujú aj vlastenecké verše. Forma týchto básní je veľmi rozmanitá (piesne, popevky).

         Štvrtou zbierkou v poradí sú Balady a romance (1883). Nadväzuje v nich na české ľudové motívy, používa ľudové balady a legendy. V básniach sa odohrávajú príbehy historické, revolučné, sociálne a iné. Všetky sa dotýkajú troch okruhov: ľudské vzťahy, český národný charakter a legendárne biblické príbehy. Sú zasadené do českého prostredia a popisujú české tradície.

         Prosté motivy (1883) sú poslednou básnickou zbierkou, kde cítiť Nerudovu citovú spoveď. Opisuje tragiku osobnej samoty a smútok za láskou. Zbierka je akoby rozdelená do štyroch ročných období. V kolobehu prírody je zachytený život: jar – nádej v lásku, leto – zrelosť, jeseň – starnutie a osamotenie, zima – čakanie na smrť.

         Poslednou zbierkou, ktorú pripravoval, ale nedokončil a ktorá bola vydaná až po jeho smrti Jaroslavom Vrchlickým v roku 1896, bola zbierka Zpěvy páteční. Sú mohutným vyznaním lásky k českému ľudu, zúfalstvom nad jeho utrpením a prejavom neotrasiteľnej viery v lepšiu budúcnosť.

         Jan Neruda začal písať prózu až koncom 50. Rokov a usiluje sa hlavne o pravdivosť a úprimnosť. Spomedzi prozaických diel sú najznámejšie diela Arabesky, Trhani a Povídky malostranské.

         Všetky dovtedy napísané prozaické práce zhrnul v diele Arabesky (1864). Neruda sa tu snažil o zachytenie života v celej jeho bohatosti. Arabesky zachytávali zaujímavé postavy z Malej strany. Hodnota diela nespočíva v deji, ale v dôkladnom vykreslení povahových vlastností jednotlivých postáv. Neruda tiež zachytil spoločenské prostredie, v ktorom vyrastali. Druhé vydanie tejto knihy obsahovalo aj fejtóny, ktoré vyšli v roku 1871 v samostatnej zbierke Různí lidé.

         V diele Trhani (1872) Neruda zmenil spôsob písania a snažil sa o viac dejové dielo. Postavy sú z nízkych spoločenských vrstiev (stavbári, robotníci) a sú veľmi pracovitý, dokážu si vážiť ostatných ľudí a prácu majú radi, lebo je to ich prostriedok k živobytiu.

         V roku 1878 vydal Ján Neruda Povídky malostranské, klasické dielo českého realizmu.

         V dráme Neruda nie je veľmi uznávaný, aj keď sa snažil a napísal niekoľko divadelných hier. Žiadna z hier Ženich z haldu, Prodaná láskaFrancesca di Rimini nebola uvedená v Národnom divadle. Preto sa dramatickej tvorby vzdal a preorientoval sa na publicistiku.

         V publicistike vynikal hlavne ako fejtonista. Venoval sa písaniu cestopisných, zábavných, umeleckokritických, politických, sociálnych a kultúrnych fejtónov. Väčšina z nich vyšla v knižných zbierkach: Studie krátké a kratší, Žerty hravé i dravé a Obrazy z ciziny.