Přivedla žebráka na mizinu

Obsah:

    V tejto poviedke zachytáva autor príbeh žobráka pána Vojtíška, ktorý žobre na Malej Strane. Všade ho poznajú a ochotne mu dajú či už jedlo alebo peniaze. Za týždeň prežobre celú Malú Stranu.
V jeden júnový deň keď sa pán Vojtíšek vracia z kostola, sadne si na námestí ku fontáne. Jedna žobráčka sa pri kostole sa zdvihne a ide smerom k pánovi Vojtíškovi. Volajú ju „baba miliónová“. Presviedča pána Vojtíška, že si ju má zobrať a budú spolu žiť, že im bude spolu dobre. On to odmieta a odchádza.
Lenže potom začne „baba miliónová“ šíriť po Malej Strane klebety, že pán Vojtíšek nie žobrák, ale že je bohatý, má dva domy a rodinu. Ľudia sa to čoskoro dozvedia a prestanú pánovi Vojtíškovi pomáhať. Od všadiaľ ho vyženú, všade ho odbijú. Dokonca si od neho hostinský pán Herzl chce požičať peniaze. Pán Vojtíšek musí oddísť z Malej Strany. Usadí sa pri moste a tam žobre. O niekoľko mesiacov potom ho nájdu zmrznutého na kosť.
Charakteristika postáv:

    Pán Vojtíšek:

    Žobrák z Malej Strany. Starý, 80 – ročný muž s jasnou tvárou: „…jeho modré oči zářili tak upřímně, celá jeho tvár byla jako kulatým, upřímným okem.“1 Vlasy mal sivé, trochu do žlta, fúzy zase biele. Bol žobrákom už dlho a na Malej Strane ho všetci poznali, mal všade priazeň. A mohol by ním byť ešte dlho, lebo bol zdravý ako buk. Nosil modrú čiapku, šedivý kabát s mnohými záplatami a šatku. Na žobráka vyzeral dosť čistý a upravený.

          Pán Vojtíšek chodieval na omše a nikdy nežobral pred kostolom. O tom, že bol nábožensky založený svedčí aj jeho obvyklý pozdrav: „Pochválen buď pán Ježíš Kristus.“2
Keď za ním prišla „baba miliónová“, tak vedel, že ho chce len využiť a preto ju hneď odmietol. Správal sa k nej ľahostajne, takmer vôbec jej neodpovedal a dával jej najavo nezáujem.
Celý čas sa bol čestný a poctivý. Nikdy nežobral nasilu, vždy sa snažil vyžiť z toho, čo mu ľudia dali. Bol taký milý a úprimný, že ženy spočiatku ani nechceli uveriť klebetám. No potom ako sa rozšírili, pán Vojtíšek nedokázal pochopiť čo sa to deje: „Vždyť jsem – vždyť jsem – já byl po celý život tak poctivý!“3. Lenže neodhováral ľudí od tých klebiet. To bolo pod jeho úroveň. Buď ho ľudia budú akceptovať, alebo nie. Vtieranie a odhajovanie samého seba bolo pod jeho úroveň.
Po odchode sa už žobral len na jednom mieste. Sedával tam so zvesenou hlavou, s čiapkou pred sebou a v ruke ruženec. Tam ho našli zmrznutého iba v kabáte, bez košele a v nohaviciach.

         „Baba miliónová“:

         Jedna zo žobráčok, ktoré žobrali pri Mikulášskom kostole. Jej tvár pôsobila protivne: „Samá drobná vráska jako tenounké nudličky, sbíhající se ke špicatému nosu a ústům. Oči jeji byly žlutozelené jako u kočky.“4 Mala len jediný zub, celý čierny.
Volali ju baba miliónová, lebo sľubovala, že pán boh darovanú almužnu zaplatí milión a milión razy.
Dobre vedela, že pán Vojtíšek má všade priazeň a preto ho chcela využiť. Bola k nemu veľmi milá, dokonca ho pozdravila jeho pozdravom. Snažila sa presvedčiť ho, že je sám, že ona je sama a že spolu im je to súdené. Nazve pána Vojtíška priateľom a hrá sa na strašne smutnú a osamelú. Presviedča ho o tom, že ju urobí šťastnou, keď si ju vezme.
Je vypočítavá, preto rozšíri klebety o bohatstve pána Vojtíška a tým zničí aj to málo, čo pán Vojtíšek má.
Problém:

         V tejto poviedke je zachytený problém ohovárania a klebiet. Stačí jediná klebeta, ktorú rozšírila žobráčka a poctivý pán Vojtíšek umrie od hladu a zimy, lebo nikto nedá almužmu chlapovi, ktorý má vraj dva domy.

         Neruda chce ukázať, aká dôležitá bola mienka ľudí v tom čase. Najprv ľudia vedeli, že pán Vojtíšek nič nemá a tak mu dali almužnu. No po klebetách sa nikto ani neunúval overiť si ich a hneď odpísali pána Vojtíška ako podvodníka, ktorý chce byť ešte bohatší a tak žobre. Ľuďom bolo jedno ako pán Vojtíšek skončí a tým spôsobili, že oddišiel a zomrel.